Vychodniarka v Parizi...takto strucne a vystizne sa da popisat 24-rocna mala hotelierka skusajuca zivot v cudzine v meste snov, zazrakov a splnenych priani, kde sa nielen konzumuje a degustuje, ale i stale nieco deje o mnohom pise a hlavne stale rozprava... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mamka mi pred chvilou volala: ¨Hej zlatko, je medzinarodny den stastia, tak bud stastna!¨ Tak ja vam nevolam, ale aspon pisem: Journee international du bonheur...International Day of Happiness...je dnes, tak nielen dnes, budte stastni.
Mam chut nieco napisat. O sharovani, zdoverovani, pocuvani a davani rad. Tak som sa zamyslela, na tom preco ma v nasich zivotoch vyznam stale o nich niekomu rozpravat. Francuzsky sposob zivot na mna asi posobi...kazdy rozprava, nieco vravi, stazuje sa, nieco komentuje. O tom je z velkej casti aj cela ta ich kultura - les mots.
Mojim povodnym umyslom bolo venovat nedelnajsie popoludnie Svetovej ekonomii, ale kedze kazda ina aktivita je v konecnom dosledku zaujimavejsia nez cokolvek s ekonomiou spojene, tak vam pisem dalsi pozdrav z francuzskych krajov.
Mnohe sa o Parizi napisalo, mnohe sa o nom hovori. Existuju urcite specificke privlastky, ktore obyvatelia z roznych kutov zemegule prideluju tomuto sidielku na Seine. Mesto mody, mesto sarmu a mesto lasky...prevazne. Nemienim nic vyvracat, ani potvrdzovat, iba priemerne okomentovat a zhodnotit opodstatnenost tychto privlastkov v aktualnej dobe a vy potom hodnotte so mnou.
Vsetci zijeme v divnej prazdnote vyplnanej kazdodennymi zazitkami, velkym usilim o udrzanie sa pri zivote a o pokracovanie do dalsieho dejstva serialu s nazvom Tvoj vlastny zivot. Every single day prestavame a zaciname s novymi aktivitami, zvykmi, zakladame nove tradicie a usilujeme o koniec tych starych, nefungujucich, rusiacich nase kruhy. Preco je miestami tak komplikovane ukoncit isty model spravania a nahradit ho updatovanou verziou, ktoru povazujeme za vylepsenu a omnoho spravnejsiu nez tu predoslu? Usilujeme o to, aby nam nikto nerusil kruhy, vlastne len preto, aby sme sa my v tom nasom kruhu citili isto a ako doma, lebo interakcia otvara oci, zmysly, mysel. Byt uzatvoreny prinasa komfort uz poznaneho, vyskusaneho, vyznacujuceho sa ako takou kvalitou. Coho? Zivota? Ci len stereotypneho zaslepenia? Nic nie je dost easy.
Unaveny den je dnes, ale kedze som si svojpomocne nazhromazdila od sameho nadsenia poznamky asi ku 3 dalsim clankom, tak zacnem aspon jeden a budem na dobrej ceste k statutu pravidelneho prispievatela. Tentokrat mam v umysle venovat sa ikonam, a to nie hocijakym - hviezdnym, poulicnym a francuzskym. Slubila som napisat o Francuzkach, a tak sa aj stane. Aj napriek tomu, ze je zlozite tuto temu uz len zacat, ale predsa len pevne verim, ze sa niekam dostanem a podelim sa s vami niekolko malickosti.
Minuly tyzden som v televizii zazila milu, malu nostalgicku chvilku. Mnohi z vas a nielen ja sa snad este stale pamataju na francuzske zabavne programy pod nazvom “Juste pour rire”. Pokial nie vy, tak ja si este stale spominam na to ako som si tisickrat z kazety prehravala natoceny zabavny program, ktory bol na tu dobu neobvykly a plny zaujimavych veci, u nas vtedy nepoznanych. Z « Juste pour rire « je v terajsej dobe produkcna spolocnost vyrabajuca rozne druhy zabavnych programov, ktore sa vo Francuzsku tesia velkej oblube a jeden z nich bol na programe prave ten spominany minuly tyzden. Ci zostala i kvalita a jedinecnost ich programov na rovnakej urovni si dovolim za malu chvilu zhodnotit.
Pisat poriadne neviem a zas az tak vela sa toho v mojom zivote nedeje, ale aj napriek tomu mam pocit,ze mam co povedat…ze okolo seba postrehavam zalezitosti nie az tak bezne a snad ani nie zname slovenskemu cloveku. Potrebujem len niekde zacat a vraj sa vzdy najlepsie zacina od seba, tak ma to mozno niekam posunie…a prvy clanok bude vonku.
